Drahá láska. Keď niekam nabudúce spolu pôjdeme držiac sa za ruky, budem Ťa ľúbiť rovnako ako Ťa ľúbim práve teraz. A to aj vtedy, keď ma nebudeš počúvať ani sa pozerať tam, kde bude letieť oranžové lietadlo, o ktorom Ti budem rozprávať.
A keď Tvoj pohľad zachytí malý psík a Tvoje srdiečko sa vďaka nemu rozochveje radosťou, nebudem sa hnevať keď na Tvojej tvári zbadám úsmev vyvolaný ním, nie mojim lietadlom.
A keď zbadám svoje lietadlo, nepozriem sa na Teba s otázkou a túžbou, aby si sa aj Ty naň pozrela. Odpusť mi, ale budem sa ďalej pozerať na svoje lietadlo so všetkou láskou, ktorú vo mne ten pohľad vyvolá.
A ak sa aj Ty predsa len pozrieš na moje lietadlo, budem sa ďalej usmievať a užívať si môj krásny moment aj keď Tvoj pohľad hneď znova to lietadlo opustí a vráti sa s láskou k Tvojmu psíkovi.
Moja ruka bude stále držať tú Tvoju a moje srdiečko bude naďalej rovnako ľúbiť to Tvoje. A aj keď sa naše pohľady rozídu k rôznym obrazom, naše srdiečka sa budú stále usmievať jedno na druhé – a zdieľať túto lásku s lietadlom na oblohe aj psíkom pri Tvojich nohách.
Vždy to tak bolo a už nikdy sa to nezmení.
Barborka povedal(a),
17. Január 2012 o 20:48
Je nádherný, ten článek, a i Ty, medvedík
Tak nádherný. Miluji Tě :*
barchettka povedal(a),
12. Február 2012 o 21:58
Co dodat… Wow.
Ta hloubka…