Podľa seba súdim Teba


kačicaK dnešnému príspevku ma inšpirovala kačička 🙂
Veľmi pekne jej za to ďakujem.

Duše ľudí sú v podstate súcitiaci dobráci, ktorí nechcú nikomu nič zlé.
A tak ľudia, často si nevedomí toho, že im svet nastavuje zrkadlo, urobia práve niečo, čo inú dušu zraní.

Z okna električky som sa pozeral na kačku, ktorá si pohodovo plávala na hladine rieky.
Bolo mínus päť stupňov.

Bolo mi ihneď jasné, že kačičke taká zima vďaka jej periu zjavne nie je.
Dokonca naopak – jej perie je šťastné, že  môže byť využité na to, na čo jej na tele narástlo.
Bolo šťastné, že môže kačičku zahriať.

Pomyslel som si na iných ľudí, ktorí sa na ňu teraz pozerajú, a je im jej ľúto.
Myslia si: “Chúďa kačička, isto je jej teraz veľká zima. Keby som mohol, vzal by som ju domov, do tepla, dal jej napapať a dobre sa o ňu postaral.”

Táto myšlienka je krásna.
Avšak, je to náš obraz v zrkadle, ktorého nám príde ľúto.
Zosobníme sa s kačičkou, nevnímajúc, že práve ona je šťastná takto, so svojim teplým perím, plávajúca na vodičke.
Nám je zima – jej predsa MUSÍ byť zima tiež!

A preto si kupujeme domov šteniatka dlhosrstých psov, ktoré nenecháme behať po snehu, aby nenachladli.
Kŕmime ich, až nevládzu chodiť, obliekame ich, pretože sa aj sami obliekame.
A keď s nimi napokon ideme k lekárovi, čudujeme sa prečo sú také chorľavé.

Ak by sa vám tento text zdal stále čudným, skúste sa nad tým zamyslieť takto:
Som smädný a poprosím Ťa, aby si mi priniesol / priniesla pohár vody.
Ty ideš, a po ceste si povieš: “Prinesiem mu pohár mlieka, isto ho to poteší.”
Ale mlieko mi smäd neuhasí. Nepoteší ma teda.
Poteší ale Teba, pretože si v tom momente zrejme mal/a väčšiu chuť  na mlieko ako na vodu.
Poteší Ťa, pretože si sa v tom momente pozeral/a do zrkadla…

2 komentáre

  1. karlos said,

    21. mája 2010 o 19:03

    Mnohokrat s umyslom pomoct niekomu inemu napachame este vacsie skody a to prave preto.ze sa riadime svojimi pocitmi a tym, co v tej danej situacii nam samotnym pripada to najspravnejsie ale zdaleka nie tomu komu chceme pomoct.Potom sme sklamani a nechapeme,preco je odozva taka aka je ved sme chceli urobit len to najlepsie, co sme vedeli.Mnohych takato skusenost odradza od dalsich dobrych skutkov, ved naco kd nas nikto nechape.A pritom staci tak malo, nacuvat a pozerat sa ocami toho druheho,lebo co je pre jedneho vynimocne,pre druheho to nemusi mat ani najmensiu cenu.

    • smejko said,

      22. mája 2010 o 12:06

      sme vacsinou moc egocentricki nez aby sme si to uvedomili… ale som rad, ze su aj tak uvedomeli ludia ako Ty sam 🙂


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d blogerom sa páči toto: