Keď som smutný, naťahujem ruky za vami… a vy tam nie ste.
Nikto tam von nie je. Nič tam nie je.
A tak sa v žiali pustím do plaču.
Ako plačem, pred očami mi prebiehajú prežité situácie – môj život.
A postupne, celkom pomaličky, si uvedomujem, že ste nikdy neboli tam von.
Vždy ste boli tu. Vo mne. V mojom srdci.
A tak aj ja navždy zostávam s vami, vo vašich srdciach.
A ďakujem vám. Za oboje…
Zápisky radosti 