Keď jedlo chutí


dievča, ktoré je špagetyRaz som pri jedle sledoval asi trojročnú neter môjho kamoša.
Dala si do úst sústo a okamžite pri tom zatvorila oči.
Takto celé sústo zjedla a otvorila ich len aby si trafila do úst vložiť sústo ďalšie.
Povedal som si… skúsim to tiež!

Už v Celestínskom proroctve som čítal o ľuďoch, ktorí keď jedli, mnohokrát svoje jedlo požuli a až potom ho prehltli.
Jednoducho naozaj vnímali, že jedia.
Keď som videl malú Zuzanku ako toto isté robí automaticky, pripomenulo sa mi to a povedal som si, že to teda vyskúšam tiež.

Jedenie je pre mňa jedna z činností, ktoré nerobím nejak extra rád.
Je to nudné a monotónne. Ako umývanie riadu (to je ďalšia z nich).
A tak pri ňom väčšinou premýšľam nad všetkým možným a ani veľmi nevnímam, že jem.

Keď som skúsil zavrieť pri tom oči a vnímať to tak nejak naplno, išlo to neskutočne ťažko.
Darmo, zlých zvykov sa človek len tak nezbaví 🙂

Nakoniec som ale začal zisťovať, že kvalitu jedla a to, či je pre mňa aktuálne vhodné je možné naozaj zistiť už v ústach.
Pri akejsi kukuričnej vianočke (slanej) som mal pocit, že je príliš kyslá. Predtým som na raňajky spapal ešte musli , z ktorého som prekyslenie cítil až v žalúdku. A tak mi došlo, že by som jedeniu naozaj mohol začať venovať viac pozornosti.

Okrem toho som si všimol, že Zuzka pri tom jedení tak pekne mľaskala.
Je to samozrejme niečo, za čo nás dospeláci väčšinou karhajú a my si ústa musíme zatvoriť.
Chyba!

Keď som jedol so zatvorenými očami, sám som automaticky začal mľaskať!
A nebolo to vôbec o dýchaní alebo uvoľnení svalov alebo čomkoľvek podobnom.
Zistil som, že pri mľaskaní sa jedlo zmiešané so slinami akosi prevzdušní (možno sa z neho niečo odparuje, neviem) a ľahšie ide dolu krkom. A chutí tak nejak… čerstvejšie 😀

A prečo nie?!
Veď naše telo je jedna veľká chemická továreň!
Vzduch sa do chemických reakcií náramne hodí – tak ako voda.
Je ho všade dosť, je prirodzený a potrebný. Tak prečo nie aj pre jedenie?

Cesta týmto životom začína byť postupne čím ďalej zábavnejšia (s výnimkou niektorých tragických omylov, z ktorých mi hlavu naposledy vyprázdnil až alkohol… paradoxne mi pomohol pozrieť sa na vec s prázdnou hlavou a pochopiť súvislosti 😀 )

Prajem vám všetkým deň plný radosti a zábavy, Priatelia! 😉

2 komentáre

  1. JanaJ said,

    12. júla 2010 o 16:24

    Skvelý postreh a dobre napísané. Vďaka!

    Aj keď s niektorými Tvojimi názormi nesúhlasím, páčiš sa mi a rada budem občas navštevovať Tvoje stránky ;o)


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d blogerom sa páči toto: