Vidieť vietor


Jedného krásneho jarného dňa, keď všetko kvitlo a vo vzduchu bolo už takmer cítiť leto, opýtal sa otec syna: “Synček, videl si už niekedy vzduch?”

Syn odvetil: “Nie, nevidel.”

Otec sa ho opýtal: “A si si istý?”

Syn mu odvetil: “Áno, veď vzduch sa predsa nedá vidieť.”

Otec šiel, otvoril dvere na balkón a pokynul synčekovi, aby ho nasledoval. Ten vyšiel von a úžasom otvoril pusu. Všade poletovali biele vatové kúsky zo stromov, ktoré vypadali ako veľmi pomaly padajúci sneh. Vietor sa s nimi hral – tu ich pár odniesol naľavo, tam napravo, inde ich chvíľku ťahal k zemi vo víre a potom ich zasa pustil a vyfúkol vysoko nad paneláky.

Od toho dňa malý synček často videl vzduch.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d blogerom sa páči toto: