Sedíme s mamkou za jedným stolom a rozprávame sa o živote. Občas sa teda rozprávame, často však zápasíme o to, ukázať tomu druhému svoj pohľad a jeho správnosť – a to nie len na svojom životnom príbehu, ale akoby na všetkých. Je to vyčerpávajúce. Ale niečo vo mne a niečo v nej má stále chuť nanovo vysvetlovať, zápasiť a brániť sa…
Mami, ja viem…
20. apríla 2020 o 10:33 (z hlbín duše)
Zápisky radosti 