Aký dlhý je podľa vás prvý dojem?
Koľko trvá a k čomu vedie?
Je nenapraviteľný, ak zrovna v deň prvého momentu nemáme tú správnu náladu?
A je to vôbec prvý dojem, ktorý vytvára v ľuďoch dlhotrvajúcu hodnotiacu spomienku? Alebo je to ten posledný…
19. februára 2011 o 16:15 (návody a inštrukcie, netreba sa báť, z hlbín duše)
Tags: dojem, prvý dojem
17. mája 2010 o 14:13 (netreba sa báť)
Tags: strach
Efrem – človek, ktorý sa nikdy neprestáva pýtať, a vďaka ktorému vznikol tento článok.
Ďakujem za inšpiráciu 🙂
Keď sme maličkí a máme už nejaké komunikačné základy – väčšinou tak v štvrtom alebo piatom roku života – začíname sa aktívne zaujímať o prostredie okolo nás. A to je zrovna obdobie kedy objavíme tú najdôležitejšiu otázku na tomto svete: Prečo?
26. apríla 2010 o 15:00 (netreba sa báť, o rovnováhe a jej zachovaní)
Tags: rovnováha
V sobotu som sa dozvedel, že človek, ktorý mi bol rovnako veľmi blízky ako mi bol veľmi vzdialený zrejme pomaly končí svoju inkarnáciu na Zemi. Poriadne ma to nasralo, pretože viem, že chcel svojim spôsobom pomôcť sebe a svojim priateľom v kľude prejsť do nového veku.
Tohto človeka zničila váha vlastnej zodpovednosti, ktorú na neho zosypal existujúci systém.
Kamkoľvek tento človek vykročil, všade ho čakala nenávisť a podrazy.
Kopal vysoko a vďaka tomu boli jeho pády veľmi tvrdé.
Padal za nás všetkých, ktorých miloval.
1. februára 2010 o 22:27 (netreba sa báť, pohladenia)
Tags: pohladenie, povzbudenie
Tentokrát bez obrázku, píšem totiž narýchlo 😉
Nasledovný komentár, ktorý som zanechal na angeláriu, sa mi celkom pozdáva, a myslím, že ľuďom, ktorí sa stále boja ako to so vzostupom naozaj bude prinesie aspoň trochu povzbudenia.
16. januára 2010 o 19:06 (netreba sa báť)
Tags: transformácia, vzostup
Čím viac v poslednej dobe čítam rôzne blogy a magazíny, tým viac si uvedomujem, že ľudia si začínajú byť už veľmi vedomí vlastného vzostupu. Nie je už mnohokrát možné ho ignorovať – potláčať. Šípkové ruženky sa nám zobúdzajú po dotykoch princa. Princom pritom bývajú rôzne hraničné situácie – odchod z práce, rozchod s partnerom, úmrtie v rodine.
Po týchto slovách sa vlastne už ani nedivím, že sa vzostup ľudia snažia potlačiť. Znie to naozaj dosť strašidelne 🙂
Avšak, ako hovorí jeden krásny výrok – keď sa nám jedny dvere zatvoria, ďalšie sa okamžite otvoria. Niekedy však tak veľmi smútime za tymi starými, že nové vôbec nevnímame. A to je chyba…
2. januára 2010 o 12:56 (návody a inštrukcie, netreba sa báť, o zmysle života)
Tags: opatrnosť, strach
Svet, ktorý sme dostali do daru pre náš život je prekrásny. Hýri farbami, zvukmi, vôňami. Dokáže v nás vyvolať zážitky nepodmienenej lásky ku všetkému stvorenému.
Už pri našom narodení bol však tento svet zmenený. Následky tejto zmeny sú pre nás poučením. No v tomto období sú následky pre nás tiež bremenom, ktoré mnohí z nás už nedokážu slepo nosiť na svojich pleciach. Prečítaj zvyšok tohto článku
15. novembra 2009 o 09:06 (netreba sa báť)
Tags: strach
Videl som ich všetky. Všetkých šesť vesmírov sa mi rozprestieralo pred očami. Krásne aj hrozivé tvary a útvary.
Letel som pomedzi ne, cez ne. Obdivoval som nekonečné možnosti kreácií ľudskej fantázie.
Bolo ráno, no ja som mal deň aj noc zároveň.
Prečítaj zvyšok tohto článku
14. novembra 2009 o 18:56 (netreba sa báť)
Tags: smrť
Mnoho ľudí /čítaj nikto :-)/ sa ma pýtalo ako by som opísal smrť.
Teda som sa rozhodol niečo o tom napísať.
Prečítaj zvyšok tohto článku