Milujem kvapky dažďa, ktoré zmyjú všetky nezmyselné parfumy a make-up z tvojej tváre, tvojho tela.
Milujem kvapky dažďa z tvojej kovovej sprchy, ktoré zmáčajú tvoje upravené a učesané vlasy a robia si s nimi čo chcú.
Milujem kvapky rannej rosy, ktoré zmyjú slzy z tvojej tváre keď ma vidíš odchádzať.
Milujem kvapky krvi, ktorá ti prúdi v žilách. Tak pokojne. Tak šialene.
Ale najviac z toho všetkého milujem teba.
Teba, premočenú a chvejúcu sa.
Nenamaľovanú, neučesanú, neupravenú.
A pritom tak krásnu.
Tak prirodzene krásnu…
Zápisky radosti 
naslaurel said,
20. novembra 2009 o 19:53
Velmi pekne.
Smejko said,
21. novembra 2009 o 11:33
Dakujem 🙂
elizabethin said,
22. júna 2011 o 21:42
to bolo krasne, raz by mi to mohol niekto povedat 🙂